Čítanie knihy je strácanie sa v čase a priestore

Čítanie knihy je strácanie sa v čase a priestore

Svet, ako ho poznáme a vnímame, odrazu prestane existovať. Vytvorí sa celkom nový, ktorý obývajú hrdinovia a čitateľ. Je to ako súkromné predstavenie, v ktorom sa naraz odohrá tragédia i komika života. Milovať knihu je takmer rovnaké ako milovať čokoľvek alebo kohokoľvek iného. Aj tu platí, že čím dlhšie láska trvá, tým hlbšou sa stáva.

Vzťah k príbehom sa, prirodzene, môže zrodiť kedykoľvek, avšak ak sa zoznámenie sa s literatúrou uskutoční už v detstve, je celkom pravdepodobné, že vášeň bude o to intenzívnejšia aj v dospelosti. Prečo by však rodičom malo záležať na budovaní priateľstva medzi dieťaťom a knihou?

Prečo čítať

Na prchavý okamih zabudnime na to, že čítanie výrazne rozširuje slovnú zásobu. Je to najznámejšia skutočnosť, ktorú hádam každý ovláda aj bez toho, aby si ju potreboval zdôvodňovať. K pozitívam teda pripíšme i formovanie hodnôt. Rozoznávanie a následná voľba medzi dobrom a zlom, viera, že láska zvíťazí, že i z nepatrne pôsobiaceho človeka sa v priebehu noci smie stať hrdina, ktorého si budú pamätať, hľadanie čistého šťastia a z toho plynúci nevinný smiech, to všetko a oveľa viac skúsi ten, čo tajným kľúčom otvorí krajinu fantázie. Vedeli ste však i to, že čítaním sa rozrastá sebavedomie? Veru tak, v čítaní tkvie liek na mnohé bolesti. Je predsa jasné, že ak sa v knihe dočítame zaujímavosti alebo sa priučíme novým spôsobom, v dialógu s druhou osobou vystupujeme istejšie. Máme čo povedať a rozhovor plynie prirodzenejšie.

Buďme k sebe úprimní a priznajme si, že väčšina z nás trpí stresom. Niekto menej, iný viac, podstatné však je, že súčasné obdobie nás obklopuje presvedčením, že času je primálo, kým povinností pribúda. Čítanie pomáha znižovať napätie. Čím vzdialenejší je obsah knihy od reality, tým je efekt citeľnejší. Odporúča sa siahnuť po fantastike, ale voľba je, samozrejme, na každom zvlášť.

Čítanie je priateľ, ktorý ochráni pred chorobami mozgu ako je Alzheimer. Kto číta, býva kreatívnejší. Ponáranie sa do strán, prináša inšpiráciu, ktorá je potom využiteľná pri čomkoľvek, s čím sa človek dostáva do kontaktu.

Čítanie má moc pomôcť k lepšiemu spánku. Ak si totiž prečítate zopár strán pred spaním a bude to pravidlom večer čo večer, pre telo sa to stane signálom, že čoskoro príde čas na nočný oddych a pripraví sa na kvalitný spánok.

Čítanie a dieťa

Už menej známe je prekvapujúce zistenie, že záleží i na tom, či pred spaním číta otec alebo mama. Áno, stereotyp káže myslieť si, že činnosť je viac zameraná pre ženy, nenechajte sa však opantať klamom. Štúdia z Harvardovej univerzity preukázala, že pre deti je čítanie zaujímavejšie, ak si z času odkrojí otec. Výskumníkom neušlo, že otcovia po čítaní vedú pestrejšie diskusie ako ženská časť rodiny. Matky majú tendenciu pýtať sa vecné otázky, preberajú úlohu učiteľky, ktorá báda po základných informáciách. Otcovia sa, naopak, pýtajú nápaditejšie, čím vyvolávajú aj dychtivejšie reakcie od malých poslucháčov. Príjemným bonusom je i trénovanie mozgu, vďaka ktorému sa dieťa učí uvažovať v súvislostiach. Z pohľadu psychológie sa čítanie považuje za akýsi druh daru. Je to čosi intímne, pričom vzniká puto medzi čitateľom a tým, ktorý čítaný text vníma. V prípade dieťaťa akt sprevádza rodiaci sa pocit bezpečia a istoty, ktorý je nenahraditeľný a nevyhnutný pre ďalšie oboznamovanie sa so zákonitosťami fungovania v spoločnosti.

Tipy pre začiatočníkov

Nie nadarmo sa bojí začiatkov. Vstúpiť do novej rieky a nevedieť, kam prúd unesie, vyvoláva potrebu zostať tam, kde je to známe. Ale krok do cudzích vôd je práve ten, ktorý rozhoduje o nasledujúcom dobrodružstve. Dovoľte teda čítaniu, aby sa stalo súčasťou rodiny a ovocie zožnete určite.

Najmenšie deti vzťah k čítaniu najviac podporíte tým, že popracujete na fonologických schopnostiach. Rodičia sa nemusia sústrediť len na učenie písmen, v počiatkoch stačí, ak si dieťa zapamätá jednoduchú riekanku.

Využiť sa dá detská zvedavosť. Ak bude dieťa objavovať knihy kdekoľvek v dome, alebo sa rodičia podujmú s ním navštevovať knižnice a kníhkupectvá, prebudí sa v ňom túžba po objavovaní toho, čo sa ukrýva za obalom.

Malo by ísť o zábavu. Vyberanie tej pravej knihy v knižnici, by sa nemalo zvrhnúť na čosi povinné a nutne sa opakujúce. Aj to, čo pravidelne vpúšťame do života, môže mať neopakovateľnú chuť, ak z toho dokážeme vytvoriť niečo mimoriadne.

Asociácie nie sú súčasťou len sveta dospelých. Nechajte deti, aby si pri čítaní vytvorili spojenia, vďaka ktorým sa pamäť vytrénuje. Pri prezeraní obrázkov vysvetľujte, čo ktorý predmet znamená a buďte svedkom toho, ako si dieťa tvorí jedinečné prepojenia.

Vstúpte s deťmi do zeme abecedy. Spievajte piesne o abecede, dajte dieťaťu možnosť, aby si všimlo, že každé písmeno má iný zvuk.

Klaďte dôraz na naratívne zručnosti. Nech dieťa rozpráva príbeh samo a nedbajte na to, či dej dáva zmysel. Zbavte sa pocitu, že knihu dieťaťu treba čítať raz. Čím viac bude počuť príbeh rovnakej knihy, tým skôr je tu šanca, že raz prekvapí a vyrozpráva viac ako len to, čo počulo.

Odožeňte akýkoľvek tlak alebo dojem, že čosi zmeškáte. Zábava by to mala byť aj pre rodičov a v nijakom prípade by nemala viesť k tomu, aby bolo dieťa pod tlakom. Dôležitá je vytrvalosť.

Text: Michaela Mihoková, Foto: archív