Stretnutie s Monikou Polakovičovou: Ako sa to všetko začalo...

Moniku Polakovičovú považujem za "generálnu krstnú" mojich knižných počinov. V srdci Londýna som pred desiatimi rokmi vstúpila do objektu, kde sa schádzali malí Slováci. Bola to Slovenská víkendová škola a škôlka, ktorú Monika v tom čase úspešne viedla. Započula som zvonivý detský hlas a vykročila som hľadať miesto odkiaľ sa šíri. To deti odeté v zjednodušených krojoch spievali v jednej z tried. Kukulienka, kde si bola... prenikali tóny piesne cez zavreté dvere a niesli sa chodbou. Naskočila mi husia koža. Vždy to tak je, keď ďaleko od domova zaregistrujem niečo domáce a srdcu obzvlášť blízke. Chvíľu som čakala, kým sa Monike skončí hodina. Vyhľadala som ju, aby som si vypočula jej názor. V ruke som stískala niekoľko hárkov s nápadmi na knihu. Plánovala som ju pre malých Slovákov žijúcich ďaleko od krajiny svojich predkov. Živo si pamätám naše prvé stretnutie aj Monikine posmelenie. Podľa jej slov kniha, ktorá dovtedy existovala iba v mojej hlave, bude raz obohacovať malých i veľkých. Včera sme spolu hovorili o nových nápadoch. Tentokrát sme sa stretli v Monikinej rodnej Trnave. Obe sme už nejaký ten rok doma na Slovensku. V ruke sme držali moju v poradí desiatu knihu. Mám však takú predtuchu, že sa po našom výročnom stretnutí časom zrodí ďalší projekt... Som nevysloviteľne vďačná za všetkých inšpiratívnych ľudí, ktorých stretávam na mojej životnej ceste.