Bojíte sa medveďov?

Ja sa od istého času bojím nielen medveďov, ale aj iných zvierat. Tento nedefinovateľný strach bez predchádzajúcej zlej skúsenosti ma blokuje už niekoľko rokov. Prechádzka, či turistika v odľahlejších kútoch prírody a bez prítomnosti iného človeka je pre mňa nepredstaviteľná. Prečo o tom píšem?

Keď som sa vlani rozhodla zostaviť na žiadosť mojich čitateľov rozšírenú verziu úspešnej knihy o slovenských hradoch, netušila som, akým výzvam budem čeliť a aké prekážky budem musieť prekonávať pri získavaní fotografií hradov a hradných zrúcanín. Mnoho z hradov zastúpených v knihe nie je tak ľahko prístupných, ako napríklad Trenčiansky alebo Oravský hrad. Prístupová cesta k hradom často vedie cez lúky a lesy. No a presnejšie pomenovanie môjho problému je - cesta k hradom pretína domov mnohých divých zvierat a šeliem...

Ako vyhotovím fotografie hradov ležiacich na odľahlých miestach bez toho, aby som vstúpila do teritória šeliem?

Uvažovala som nad možnosťami, ako postupovať. Hlavou mi preletel geniálny nápad: Hrady budem fotiť za pomoci dronu! Vyhnem sa tak osamotenému výstupu na hrad a získam vizuálne atraktívne fotografie vhodné na publikovanie v pripravovanej knihe. Rozplývala som sa nad geniálnym riešením a tľapkala som sa v duchu po ramene. Nezaháľala som a hneď som si od kamaráta požičala dron na skúšku. Naučiť sa ovládať dron bolo jednoduché a tak som si do niekoľkých dní jeden zadovážila aj pre seba.

Žiaľ, moja naivná predstava - priblížiť sa k úpätiu hradného kopca, odtiaľ nechať vzlietnuť dron až k hradu, odfotiť objekt záujmu, bezpečne vrátiť dron naspäť a premiestniť sa k ďalšiemu hradnému kopcu - sa pri prvom výjazde do terénu rozplynula. Môj dron totiž môže vyletieť len do výšky 120 m od ovládacej jednotky, ktorú držím v ruke. Každému je hneď zrejme jasné, že prevýšenie hradných kopcov oproti úrovni terénu je podstatne vyššie než 120 m. O výškovom limite pri lietaní s dronom som nevedela. Takže z fotenia hradov týmto zjednodušeným postupom napokon nič nebolo... Čo teraz?

Alternatívne riešenie nedalo dlho na seba čakať

Požiadala som niekoľkých blízkych, aby mi robili spoločnosť na mojich cestách k hradom. Iste, to by napadlo ako prvé každému. Keďže sa dobre poznám, ja som si túto alternatívu nechávala až na neskôr. Mám totiž vysoké tempo nasadenia, výborné organizačné schopnosti a zmysel pre disciplínu. Moja obava sa, žiaľ, potvrdila. Zámer zvládnuť návštevu viacerých hradov za jeden deň sa ukázal byť pre mojich blízkych veľmi náročný. Vstať pred východom slnka, zvládnuť stovky kilometrov v mojom aute, absolvovať výstup na niekoľko hradov v daždi či vetre a udržiavať pritom rýchle tempo chôdze kvôli čoraz rýchlejšie zapadajúcemu jesenno-zimnému slnku odradili mojich blízkych od spoločného lovenia cenných fotografií hradov so mnou. Očakávala som to.

Parťáčka píšťalka

Túžba pripraviť originálnu knihu o hradoch ma však neopúšťala. A tak mi neostalo nič iné, než si zadovážiť píšťalku. Áno, píšťalku. Vybavená dronom a silnou vierou v moc píšťalky, ktorá mala za úlohu v prípade potreby odplašiť krvilačnú divú zver, som sa vybrala cez lúky a lesy loviť zábery hradov. Sama. Postavila som sa zoči-voči vlastnému strachu a vykročila som...

Keď som archív fotografií doplnila o posledné zábery, s úľavou som si vydýchla a spomenula som si na známy citát Paula Coelha, ktorý vám pri tejto príležitosti, milí čitatelia, dávam do pozornosti: „Keď po niečom veľmi túžiš, celý vesmír sa spojí, aby si to mohol uskutočniť.“

Prežila som! Šelmy sa mi celý čas vyhýbali a teraz trpezlivo čakám

Dronovými vrtuľami dorezané prsty sa mi zahojili. Pokuta vyrúbená vojenskými policajtmi za pokus o vzlietnutie s dronom v ochrannom pásme, ktoré som úplne nevedome prekročila, je dávno zaplatená. Teraz trpezlivo čakám. Už o niekoľko dní budem držať v ruke výsledok môjho takmer ročného úsilia naplneného dobrodružstvom – Vašu i moju vytúženú knihu Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady. Všetkým, ktorí ste si knihu v predpredaji objednali, ju s láskou zabalím. Keď budete svoju zásielku o niekoľko dní otvárať, myslite na to, že je v nej okrem povestí a obrázkov aj kúsok mojej životnej cesty. Dobrodružnej. Okorenenej odhodlaním a prekonávaním svojich vlastných limitov.