Máme niečo spoločného?

Bol chladný novembrový deň. Prvé sneženie avizujúce blížiacu sa zimu práve utíchlo. Pohľad na auto parkujúce na dvore pod hebkou snehovou nádielkou mi naznačil, že je najvyšší čas... Najvyšší čas prinavrátiť garáži jej pôvodný účel. Na istý čas boli totiž v tomto priestore bezpečne uskladnené posledné palety s knihami Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady. Čakali tam, kým sa moja telesná schránka zotaví z predchádzajúcej fyzickej záťaže spätej s prenášaním kníh a budem opäť pripravená vyhrnúť si rukávy a nanosiť zvyšné knihy do skladu.

Len tri tony kníh

„Už len tri tony kníh...,“ pripomenula som si zakaždým, keď som prechádzala okolo garážových dverí a nazrela som dovnútra, opakovane odsúvajúc povinnosti, ktoré ma ešte čakali. S rovnakou myšlienkou som otvárala dvere na garáži aj v ten deň, keď som sa s vervou vrhla do prenášania zvyšných kníh. Na vozík s plošinou som si spočiatku nakladala balíky s knihami v rovnakej váhe ako je moja telesná. Neskôr už pomenej. Počet balíkov na vozíku postupne klesal úmerne s poklesom mojich fyzických síl.

V kritických chvíľach som sa snažila zamestnať svoju myseľ, aby som tak zmiernila silnejúcu fyzickú únavu. V duchu som počítala. Moje výpočty - jedna kniha váži 2 kilá, v jednom balíku sú tri knihy, jeden balík váži 6 kíl, na vozík nakladám 10 balíkov, neskôr už iba 8... - sa v kombinácii s hlásiacimi sa bolesťami a fyzickou únavou minuli účinku. Prestali motivovať. Ale možno práve vďaka nim sa mi v mysli vynorili spomienky na nezabudnuteľné stretnutie a zrodil sa nápad, ktorý ma po zvyšok dňa poháňal naskladnenie kníh doviesť do úplného konca.

Najlepší kandidát na uvedenie mojej novej knihy do života

S pánom prezidentom Rudolfom Schusterom sme sa ocitli v spoločnej konverzácii v čase, keď sme obaja čakali na dodanie svojich nových kníh z tlačiarne. Pán prezident s humorom jemu vlastným na margo svojho nového knižného počinu poznamenal, že od istého času nepočíta strany svojich nových kníh, ale ich váhu. Pousmiala som sa ešte netušiac, že aj moja knižná novinka bude vďaka použitému exkluzívnemu papieru vážiť úctyhodné 2 kilá.

Pánovi prezidentovi som venovala svoju knihu Tajomstvo skalného sokola, ktorá bola ocenená prestížnym titulom Najkrajšia kniha o Slovensku 2023. Stalo sa to pri príležitosti 30. výročia rekonštrukcie Hlavnej ulice v Košiciach, o ktorú sa zaslúžil pán prezident počas svojho primátorovania v metropole východu. Bolo preto úplne prirodzené, že mu venujem aj moju knižnú novinku Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady.

Zrazu mi napadlo: Čo keby bolo venovanie mojej novej knihy pánovi prezidentovi spojené s oficiálnym uvedením knižnej novinky do života? Čo keby bol pri udalosti prítomný aj prvočitateľ mojich kníh Milan Kolcun, ktorý popularizuje Košice už niekoľko dekád? Bolo by to pre mňa príjemné zavŕšenie príbehu o zrode jednej knihy. Rovnako aj pekný štart cesty pre knihu, ktorej ambíciou je smerovať do celého sveta a osloviť čitateľov rôznych generácií a národností.

Predstava uvedenia knihy Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady do života v prítomnosti dvojice vážených osobností mesta ma vzpružila a pomohla mi objaviť v sebe vnútornú silu, ktorá ma poháňala po zvyšok dňa. Do skladu sa mi napokon úspešne podarilo premiestniť aj posledný šesťkilový balík s knihami.

Prezidentská knižnica

Do mesiaca a do dňa som stála uprostred Prezidentskej knižnice v Košiciach pod maľovaným obrazom zobrazujúcim cesty Rudolfa Schustera po svete, spolu s pánom prezidentom a s prvočitateľom mojich kníh a popularizátorom Košíc Milanom Kolcunom. Písal sa 22. december 2025. V rukách sme držali knihu Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady, aby sme ju oficiálne uviedli do života a vypravili do sveta. Každý z nás má svoj životný príbeh, ktorý ho priviedol ku knihám. Spája nás láska k vlasti, ku Košiciam a možno ešte niečo viac...

„My máme niečo spoločného. Obidvaja obdivujeme naše hrady, lebo lepšiu reprezentáciu ako historické hrady niet. Keby ich mali v Amerike, by ich pozlátili. My si ich nevážime. Ale sú takí, ktorí si ich vážia. Vy ste ich oživili svojimi príbehmi a ja som ich sponzorsky osvetľoval ako prezident...“ Rudolf Schuster  

Vďaka úsiliu Rudolfa Schustera sa na vybraných hradoch (Bratislavský hrad, Ľubovniansky hrad, Spišský hrad, Oravský hrad, ...) vybudovalo technické zabezpečenie pre osvetlenie, takže ich krásu a majestát môžeme obdivovať nielen vo dne, ale aj v noci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo bola moja knižná novinka v čase jej uvedenia v najlepších rukách.

Knihy pre Vás

Auto už dávno parkuje na svojom mieste v garáži. Uprostred mrazivých zimných dní vyberám zo skladu knihy. Niektoré držím v ruke už štvrtýkrát, iné možno aj piatykrát. Beriem ich postupne do rúk a s láskou zabalím do hodvábneho papiera a odosielam. Aby sa kniha, ktorá je súčasťou knižného fondu jedinečnej Prezidentskej knižnice a zaujíma čestné miesto medzi vzácnymi tlačovinami a štátnickými darmi, mohla stať ozdobou aj Vašej domácej knižnice a obohatiť Váš životný príbeh. Je mi cťou, že môžem pre Vás tvoriť.

Milý čitateľ, máte aj Vy s nami niečo spoločného?