NITRIANSKA DIECÉZNA KNIŽNICA UKRÝVA POKLAD V PODOBE 66-TISÍC STARÝCH KNÍH

Výnimočné miesta si zaslúžia výnimočnú pozornosť. Jedným z nich je bezpochyby i Diecézna knižnica umiestnená v Kňažskom seminári svätého Gorazda pod Nitrianskym hradom. Ukrýva 66-tisíc zväzkov, z ktorých patria mnohé medzi vzácne unikáty. Tento knižný poklad patrí k najvzácnejším zbierkam starých titulov na Slovensku.

Počiatky knižnice siahajú až do 12. storočia. „Nitra je mesto s veľmi bohatou kultúrnou tradíciou, o čom svedčí aj skutočnosť, že už v 12. storočí pri katedrálnom chráme na Nitrianskom hrade existovala knižnica rukopisných kódexov. Túto knižnicu ďalej rozširovali predovšetkým nitrianski biskupi, a to až natoľko, že už knihám postupne nestačili dve miestnosti, ktoré boli na hrade pre knižnicu vyhradené. Biskup Augustín Roskoványi využil, že sa v rokoch 1876 až 1879 prestavovala táto naša budova a dal tu postaviť novú knižnicu,“ objasnila nám knihovníčka Lívia Fábryová. Knižnicu dal biskup upraviť podobne ako mali rozložené regále v hlavnom trakte Szécsényiho maďarskej národnej knižnice v Budapešti.

BISKUP VENOVAL 19-TISÍC ZVÄZKOV

Práce na knižnici podľa slov knihovníčky viedli viedenský architekt a viedenský staviteľ Fridrich Schmidt a Jozef Lippert. Slávnostne bola otvorená 30. novembra 1885. Šesť rokov trvalo len samotné vytváranie knižničného fondu. „Vznikal tak, že sem preniesli všetky knihy z hradu a samotný biskup Roskoványi venoval knižnici 19 365 zväzkov kníh zo svojej súkromnej knižnice. Čiže v deň otvorenia sa tu už nachádzalo 36-tisíc kníh.“

Tento fond ešte potom systematicky narastal až do roku 1918, a to darmi a nákupmi, no platil aj nepísaný zákon, že pokiaľ v nitrianskej diecéze zomrel kňaz alebo biskup, tak všetky jeho knihy prichádzali na toto miesto. Tak sa do knižnice včlenila napríklad aj knižná pozostalosť biskupov Jozefa Vuruma a Imricha Palugyaiho.

NAJVZÁCNEJŠIE SÚ PRVOTLAČE - INKUNÁBULY

Keďže knižnica bola určená predovšetkým seminaristom, tým bolo dané aj jej obsahové zameranie. „Dve tretiny z aktuálnych 66-tisíc kníh tvorí literatúra teologická. V zvyšnej tretine sú tu knihy z každej oblasti ľudskej činnosti. Nachádza sa tu teda jazykoveda a gramatika, historické knihy, pedagogika, filozofia, encyklopédie, literatúra všetkých európskych národov. Celé prízemie tvoria viazané ročníky novín a časopisov, predovšetkým z 19. storočia.“

Najvzácnejšou časťou fondu sú prvotlače – ide vlastne o prvé tlačené knihy, ktoré vznikli od roku 1450 – keď Guttenberg vynašiel kníhtlač, až do roku 1500 vrátane. Nazývajú sa i inkunábuly.

„My tu máme 78 zväzkov týchto prvotlačí, čo znamená, že po Slovenskej národnej knižnici v Martine a Univerzitnej knižnici v Bratislave je to tretia najväčšia zbierka prvotlačí na Slovensku vôbec,“ zdôrazňuje L. Fábryová a upriamuje pozornosť na najstaršiu prvotlač, ktorá pochádza z roku 1473. Hoci je prevažná väčšina prvotlačí teologického zamerania, nájdu sa i prvotlače laické. Takou je i zbierka talianskych básní, ktorá sa nenachádza ani v samotnom Taliansku. „Vzácne knihy sa sem dostávali väčšinou tak, že biskupi študovali väčšinou v Ríme a zo svojich štúdií si prinášali knihy na Slovensko.“

KNIŽKY DOMOV NEPOŽIČIAVAJÚ

V Diecéznej knižnici nájdeme knihy písané v 37 jazykoch. Najviac je latinských, nemeckých a maďarských titulov, no nachádza sa tu i literatúra písaná v exotickejších jazykoch – knihy vo fínštine či čínštine. „Občas nám návštevy prinesú do daru raritu ako napríklad bibliu vo vietnamskom jazyku.“ Knižnica je pre verejnosť otvorená pre organizované návštevy, prípadne pre individuálne štúdium. Knihy sa však domov nepožičiavajú.

Prvým knihovníkom v tejto knižnici bol kanonik Jozef Vagner. „Dva roky po otvorení knižnice sa tu v blízkosti Nitry konali vojenské manévre za účasti cisára Františka Jozefa a pretože táto knižnica bola v tom čase najväčšia, najkrajšia a najmodernejšia a cisár tu bol na návšteve v seminári, tak ho pozvali aj k nám a v novinách z toho dňa sa píše, že cisár zotrval v priateľskom rozhovore s knihovníkom.“ POČET SA UŽ NENAVYŠUJE

Fond knižnice sa už z kapacitných dôvodov nerozširuje. Výnimočne pribudne niečo formou darov. Medzi najväčšie knižné „lahôdky“, na ktoré sú v Diecéznej knižnici najviac pyšní, patria napríklad dva zväzky – zápisnice z poľského parlamentu zo 16. a 17. storočia. „Fascinujúce je, že ktokoľvek k nám z Poľska príde – či je to dieťa alebo dospelý, robotník alebo vedecký pracovník, každý vie, že sa tu u nás nachádzajú a chce ich vidieť. V Poľsku ich už totiž nemajú – boli zničené počas druhej svetovej vojny,“ dodáva L. Fábryová.

Pozornosť však upriamuje aj na slovník zo 16. storočia v 11 rečiach, v ktorom je každé základné slovo preložené z latinčiny do jednotlivých jazykov, v nich je vysvetlené a doložené citátmi z diel Cicera a Cézara.

Text ANDREA BERCIK

Foto archív LENKA ŠINGOVSKÁ