Soňa Belokostolská je vernou a verejne známou nasledovateľkou ľudového umenia

Soňa Belokostolská je vernou a verejne známou nasledovateľkou ľudového umenia

Pravdaže, ľudové umenie ako také má viaceré tváre a je iba na človeku, do ktorej z nich sa zahľadí a s ktorou nadviaže tiché spojenie z očí do očí.

Soňa sa zahľadela do výroby zo šúpolia a tejto pozície sa nemieni vzdať.

K ručnej práci nemala ďaleko, dalo by sa povedať, že ju na ňu predurčila profesia. Ako učiteľka výtvarnej výchovy odovzdávala žiakom vedomosti o krásne, pričom oni sa jej odplácali aktívnou spoluprácou a nadšením pre to, čo sa im spoločne podarilo objaviť.

Porevolučné ovzdušie jej samo ponúklo možnosť zúčastniť sa na kurze a ani ona sama zrejme nepredpokladala, že sa jej stane pamätným.

„Ja som sa rozhodla veľmi spontánne, že sa na kurz prihlásim, vedela som niekde v podvedomí, že je to niečo pre mňa. Bábiky zo šúpolia sme mali doma, dostala som ich ako darčeky, obdivovala som ich v predajni Slovakia, kde som si kupovala aj modranskú keramiku a kraslice. Bol to dvojdňový kurz. Hneď v prvý deň som pochopila princíp zhotovovania figúrok, koníka som si dokonca vytvorila len podľa predlohy, bez asistencie lektorky. A potom asi po roku zapracovala šťastná náhoda a ja som bola požiadaná lektorovať kurz pre nezamestnaných. Ja, ktorá som absolvovala len základný kurz. Vrátila som sa teda v poznámkach do predchádzajúceho roka, nazbierala som si potrebný materiál a v podstate som vtedy začala svoje schopnosti a vzťah k figúrkam zo šúpolia rozvíjať. Potom prišli ponuky zúčastniť sa na jarmokoch, v škole som si vytvorila krúžok výroby figúrok zo šúpolia, vyučovala som aj na hodinách výtvarnej výchovy, v ÚĽUVe ma oslovili, či by som aj pre nich figúrky nevyrábala. Práca na tvorbe figúrok, objavovanie nových námetov, je pre mňa relax. Teší ma radosť v očiach tých, ktorí vedia toto remeselné umenie oceniť.“

To, čomu sa priučila a čo v nej vzbudilo viac ako len všedný záujem, veľkoryso rozdávala i v triede.

„Do školy som priniesla figúrky. Hneď sa stretli s pozitívnym ohlasom, takže zaradiť prácu so šúpolím do vyučovania a neskôr do krúžkovej činnosti nebol nijaký problém. Dodnes vyučujem v ZUŠ a každoročne je práca so šúpolím zaradená do učebného plánu. Robím aj kurzy pre záujemcov z radov ostatných žiakov školy, či už detí alebo dospelých.“

Vyniká originalitou
Uvedomuje si, že ak nechce byť zaradená do jedného radu umelcov tak, že s nimi splynie, musí jej štýl zahŕňať niečo, vďaka čomu o krok postúpi a bude viac viditeľná.

Výrobky teda stvárňuje tak, aby v nich bola predovšetkým zastúpená originalita.
„Ak mám ja posúdiť, čím sa odlišujú, tak je to asi v tematike, ktorú rada spracúvam a je tu aj môj „rukopis“. Tematicky sa zameriavam na rodinu, deti a ich hry, rada stvárňujem koníky, prasiatka, anjelov, betlehemy, zavádzam veľa noviniek, ktoré tu ešte neboli. Takými sú šúpoľové magnetky, figúrky hudobníkov – trombitášov, modrotlačiar... Všetko sú to moje originálne výtvory. Originalitou námetov sa chcem odlišovať od tých, ktorí spracúvajú pracovné námety. A čo sa týka môjho rukopisu. Figúrky robím výlučne len zo šúpolia, kombinácie s textilom v oblečení nepreferujem, ale ani nevylučujem. Ak textil použijem, tak jedine modrotlač. Tým sú moje figúrky kombinovateľnejšie s inými figúrkami pre možných zberateľov bez porušenia vonkajšej podoby figúrok. Nešetrím na výplni postavičiek, figúrky sú pevné, prepracované do detailov. Aj doplnky sú výlučne z prírodných materiálov, ako sú drevo, slama, papier, sušené rastliny, keramika.“

O tom, že má úspech, svedčí aj nejeden ohlas. Jednotná chvála jej práce je založená na tom, ako výsledný produkt pôsobí na oko. Jej figúrky vraj žijú.

Pri výbere materiálu je zástankyňou toho tradičného, ale i tu sa predsa len dá spomenúť čosi jedinečné.

„Za netradičný materiál môžem považovať magnet a magnetickú fóliu, ktoré používam pri mojich originálnych magnetkách. Ich výrobu mi vnukol manžel, keď sme boli asi pred 8 rokmi na dovolenke v zahraničí. Patria medzi veľmi obdivované výrobky, ľudia majú o ne záujem. Takže mu aj touto cestou ďakujem za skvelý nápad.“

Je pre ňu ťažké spomenúť takú figúrku, ktorú by mala najradšej. Veď koniec koncov všetky sú dôsledkom lásky k umeniu, driny a poriadne odkrojeného kusu z dostupného času. Teší sa z každého diela, ktoré sa dočká konca a je kvalitné a tiež si radostne vydýchne pri tvorení väčšej kompozície.

„Rada mám kompozíciu matky s túliacim sa dieťaťom, keď sa mi podarí figúrkou vyjadriť rodičovskú lásku.“

Umenie spája rodinu
Soňa prezieravo rozdeľuje hodiny medzi to, pre čo sa oplatí vzdať ničnerobenia. Podporuje umenie ako také a neváha naň míňať silu.

„Našu rodinu spojila napríklad láska k fotografovaniu.“

A práve fotografovanie je jednou z ingrediencií, ktorými si spestruje recept na obdobie, keď sa zatvoria dvere za povinnosťami.

„Voľný čas trávim v prírode, či už ako peší turista, alebo na bicykli. Rada si zájdem do lesa na huby. Nepohrdnem ani plávaním. Veľa fotografujem. Pokiaľ je v našom meste dobrá ponuka kultúrnych podujatí, určite si hneď kúpim vstupenku na Radošincov, na folklórny program nášho súboru Považan, na divadelné a hudobné vystúpenia, občas zájdem i do kina. Jednoducho, snažím sa žiť aktívne.“

Je však úplne zreteľné, že to ľudové umenie presahuje tie ostatné. Ona sama by ho charakterizovala ako kúsok histórie, ktorý je možné uchopiť i v prítomnosti. Je to teda niečo ako cestovať časom i priestorom.

„Naši predkovia tvorili nielen praktické veci pre život a zdobili ich pre radosť, ale aj duchovne povznášali náš ľud piesňami, tancami, rozprávaním príbehov a povestí. A je pozitívne, že aj v dnešnej dobe, až príliš pretechnizovanej, sa nájdu tvorcovia, ktorí idú
v šľapajach našich predkov.“

Zaznamenala, aký veľký pokrok prekonala od absolvovania kurzu. Posun sa dotkol tak kvality, ako aj námetov, experimentovania, výziev, ktorých hlavnými hýbateľmi boli požiadavky klientov.

Aj preto dúfa, že sa dopátra niekoho, kto v remesle obstojí natoľko, že bude kráčať
v smere jej stôp, ktoré výrazne zanecháva.

Na výrobu zo šúpolia je síce hlavným predpokladom aspoň priemerná zručnosť,
ale predsa len to nie je dostačujúce.

„Venovať sa tvorbe zo šúpolia, zaujať sa ňou, vytrvať v nej, môže podľa mňa len ten, kto sa do tohto remesla zamiluje.“

Text: Michaela Mihoková
Foto: archív Soňa Belokostolská