Niečo o šúpolí

Niečo o šúpolí

Kukuričné šúpolie je lístie, ktoré obklopuje kukuričný klas. Ako inak, kvalita takýchto listov nie je vždy rovnaká, ovplyvňujú ju viaceré faktory. Dalo by sa však povedať, že na čele činiteľov je predovšetkým odroda kukurice. Nedá sa, pravdaže, opomenúť ani dôležitosť umiestnenia, teda určujúce je, či je prostredie vonkajšie alebo vnútorné.

Kukuričné šúpolie je lístie, ktoré obklopuje kukuričný klas. Ako inak, kvalita takýchto listov nie je vždy rovnaká, ovplyvňujú ju viaceré faktory. Dalo by sa však povedať, že na čele činiteľov je predovšetkým odroda kukurice. Nedá sa, pravdaže, opomenúť ani dôležitosť umiestnenia, teda určujúce je, či je prostredie vonkajšie alebo vnútorné.

Obľúbené a mimoriadne žiadané sú vnútorné listy, tie sú jemné a svetlé a sú súčasťou dlhých kláskov. Neprimerané sú hrubé a drsné vonkajšie listy, ktoré poškodilo počasie, ako aj presvitajúce vnútorné listy. Farba listov nie je hodnotiaci prvok pri porovnávaní kvality, ale môže pôsobiť na konečný vzhľad výrobku.

Šúpolie je pripravené na zber v októbri, hľadajúci by ho po zbere mali najskôr roztriediť a vysušiť, aby sa tak zabránilo plesneniu.

Pre uskladnenie najlepšie slúžia papierové vrecia alebo ich možno zviazať v snopoch. Správne uskladnené môže šúpolie prečkať aj desaťročie.

Z histórie šúpolia
Z hľadiska histórie je šúpolie najmladší zo súrodencov pletiarskych materiálov. Prispela k tomu aj skutočnosť, že kukuričný list bol pokladaný za bezcenný odpad. Vďaka tvárnosti a pružnosti sa dočkal povšimnutia, práve tieto dve vlastnosti ho predurčili na ďalšie využitie.
Začiatok jeho udomácnenia sa v rámci Slovenska je neodvratne spojený s druhou polovicou 19. storočia. Vzťah k šúpoliu však najskôr niesol prvky sympatií, ale nie intenzívnej vášne. Tá sa prejavila až po ukončení prvej vojny, ktorá rozdelila svet.

Ako strediská, do ktorých sa výroba najväčšmi sústreďovala, sa pýšia najmä obce v okresoch Nové zámky a Komárno.

Vyrábalo sa možné i nemožné, predmety určené na trávenie voľného času, ale aj také, ktoré boli zámerne stvorené na parádu. Pre lepšie vžitie sa, si čitateľ môže predstaviť klobúky, sandále, kazety, rohože, košíky, podložky, tašky, dokonca sa opletali aj fľaše.
Šúpolie si obľúbili najmä ženy v domácnosti, tie potom postupy zdokonaľovali a prispeli k tomu, že nárast oň výrazne stúpol.

Koncom 60. rokov dochádza k úplne vynovenému postoju, ktorý sa odzrkadlil v technike. Zrodila sa kolekcia figúrok, ktoré už na prvý pohľad pútali pôvabom. Bábiky zo šúpolia mali za úlohu priniesť kúsok života na dedine aj k tým, ktorí ho neokúsili. Ich tvorcovia si dávajú záležať na originalite v motívoch, preto pribúdajú i figúrky, ktoré symbolizujú každodennú prácu, potrebnú zábavu alebo vyučujú o nesmrteľných príbehoch z Biblie.

Technologické postupy
Pred samotnou prácou sa odporúča šúpolie navlhčiť do vlažnej vody, aby zmäklo a zvláčnelo. Namáčať by sa naraz mali maximálne dve hrste listov, pri väčšom množstve hrozí nebezpečenstvo, že sa nestihne spracovať, čo by viedlo k vyschnutiu.

Zo šúpoľového listu sa potom odstrihne tvrdý okraj, ktorý odrastal z klasu. Na oboch koncoch sa trochu nadstrihne a po dĺžke roztrhne na najviac štyri prúžky.

Ak je šúpolie dostatočne navlhčené, zabalí sa do bavlnenej látky, aby si vlhkosť čo najdlhšie udržalo. Materiál sa natrhá a stáča ukazovákom pravej ruky do prava a súčasne sa nadpája širším koncom na točenú priadzu.

Pri pletení je využitý princíp tkania jednou útkovou niťou.

Najjednoduhšia väzba je plátková, čo však nevylučuje možnosť zastúpenia aj iných typov väzieb. Tie zručnejšie výrobkyne sa neboja ani techniky prevliekania dvoma špagátikmi. Táto väzba je výnimočná tým, že vyzerá ako háčkovaná.

Tvar a rozmer výrobku je definovaný drevenou formou, ktorá sa môže líšiť. Pracuje sa s rámom na plošné výrobky hranatého tvaru, doskou na plošné výrobky okrúhleho tvaru, kopytom na pletenie obuvi alebo s formou na trojrozmerné predmety. Tvar formy zodpovedá tvaru budúceho výrobku, preto sa podobá kocke, hranolu, kužeľu či valcu. Niektoré formy sú rozoberateľné, aby bola možnosť vybrať ich z upleteného predmetu. Stáva sa to vtedy, ak sa predmet smerom dohora zužuje.

Hotové výrobky sa skladajú z formy z klincov cez osnovné očká až po dokonalom vyschnutí, aby nestratili tvar a povrchovo sa upravujú sírením alebo farbením.

Pri sírení sa vystavujú konzervačným účinkom síry, čím sa šúpolie prečisťuje od organických nečistôt. Napomáha to k zníženiu rizika vzniku plesní. Výrobok sa sírením vybieli a získa pekný lesk. Tento proces by sa mal uskutočňovať iba s navlhčenými výrobkami v uzavretej nádobe s vrchnákom. Je dobré zvoliť si väčšiu nádobu. Dĺžka trvania by mala brať do úvahy približne 15 až 20 minút.

Využíva sa prášková síra nasypaná do hrnca so žeravým uhlím alebo zapálená sírová tyčinka uložená v plechovke.

Farbenie šúpolia je vhodné vtedy, ak ním treba prekryť nepekne sfarbené časti, avšak dáva sa do pozornosti aj pri potrebe spestriť farebnú škálu výrobku. Aj technika farbenia si prešla vývinom, odvary z rastlín sa zamenili za anilínové farby, až napokon neskorší výtvarníci zaviedli liehové moridlá. Prednosťou liehových moridiel je schopnosť rýchlo sa odpariť, vďaka čomu sa zamedzuje deformácii hotových výrobkov.

Text: Michaela Mihoková

Tento eshop používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií..