Úžitkové predmety zo slamy a šúpolia

Eva Horváth pochádza zo Sene a to, čím vypĺňa vymeraný čas, teda výrobu zo všakovakého materiálu, poctivo vyštudovala  v Budapešti v Dome tradícií.

K rozhodnutiu rozšíriť si vedomosti, sa dopracovala približne pred pätnástimi rokmi. Náklonnosť si vypestovala, keď aktívne prepletala nohami pri ľudovom tanci.

„Vždy ma fascinovali výrobky z týchto materiálov na remeselníckych trhoch počas festivalu. Jednoducho som sa zamilovala do nich.“

V učení sa uprednostnila tvorbu úžitkových predmetov, pričom z materiálov ju najväčšmi oslovili rohože, slama a šúpolie.

„Počas štúdií sme sa sústredili na tradičnú výrobu predmetov, tradičnou technikou, tradičné vzorovanie atď., ktoré boli získané na základe zozbieraných výskumov, ale aj priamo od staršej generácie, ktorá túto tradičnú výrobu zachováva.“

Samotný proces výroby je rozdelený na jednotlivé kroky. Ani jeden jediný krok pritom nie je zanedbateľný. Na počiatku je, ako inak, potreba získať šúpolie. Eva si ho zbiera sama, v čom jej výrazne dopomáha prostredie dediny.

„Ešte sa nájdu ľudia, ktorý vo svojich záhradách pestujú kukuricu a vylamujú ju rukami.

Po zbere suším šúpolie na slnku. Po dôkladnom vysušení šúpolie dávam do vriec a uskladňujem na suchom mieste.“

Akonáhle sú splnené tieto podmienky, nastáva čas, aby sa šúpolie oboznámilo s vlažnou vodou. Jeho lístky totiž potrebujú zmäknúť, aby nasledujúca práca bola požehnaním pre tvorcu i tých, ktorým sa podarí na výrobok nahliadnuť.

„Nesmie šúpolie príliš dlho stáť vo vode, nakoľko môže zožltnúť. Je viac druhov techník spracovania šúpolia – točené šúpolie na forme, šúpoľové lístky šitou technikou, zapletanie šúpoľových lístkov a podobne.“

Technika stáčaného šúpolia si vynucuje použitie drevenej formy. Na vrch sa pribijú klince, aby sa šúpolie malo o čo oprieť.

„Šúpoľové lístky si natrhám na tenké pásiky a každý jeden si šikmo odstrihnem z jednej strany. Lístky si ukladám jeden do druhého z jednej strany (tým si ju predlžujem) a točím). Obraciam sa na klincoch a zapletiem celú formu vzorovaním a prepletaním. Keď je už samotný napr. košík hotový, nechám ho celý vyschnúť, až potom ho môžem stiahnuť z formy. Tvar výrobku nám určuje forma.

Rada zapletávam vrch stoličky (sedacia časť), síce je to časovo veľmi náročné, ale výsledok je veľmi pekný a aj praktický :), ale rada vyrábam aj tašky zo šúpolia.“

Remeslo sa odovzdáva ďalej
Eva Horváth remeslo odovzdáva prostredníctvom tvorivých dielní, na ktorých sú vítaní tak dospelí, ako aj ich potomkovia.

„Pozitívny ohlas zo strany účastníkov ma veľmi teší. Na tvorivých dielňach návštevníci spoznajú, čo sa dá vyrábať zo šúpolia, aký je to materiál, jeho vôňu, atď.“
Jej výrobky sa vystavovali v domovine, ale aj v zahraničí. Momentálne je ich možné obdivovať v Budapešti.

Je vedúcou remeselníckeho združenia Tulipán, čo ju opäť prepája s láskou k tradícii. Jeho členmi sú remeselníci-odborníci, z ktorých by sa mali zaiste spomenúť medovnikárka, drevorezbár, kováč či hrnčiarka. Takéto zloženie je zárukou nanajvýš kvalitných výsledných produktov.

„Jedným z našich cieľov je oboznámiť verejnosť s krásou tradičnej, ale aj modernej výroby výrobkov z prírodných materiálov, ich využitím a ich jedinečnosťou.“

Text: Michaela Mihoková
Foto: archív Eva Horváth