Čarovať s drôtom sa naučil sám, kamaráti krútia hlavou

Stretnúť v dnešnej dobe človeka, ktorý pracuje rukami, robí to s láskou a považuje to za akési svoje poslanie, je vzácne. Ešte vzácnejšie je, ak sa venuje dávno "zaprášenej" remeselnej technike, je samouk a vytvára diela, pri pohľade na ktoré sa tají dych. Pán Dušan Ács z Prievidze je presne takýmto človekom.

K drôtovaniu sa dostal len pred pár rokmi, keď mu manželka kúpila knižku o výrobe drôtených šperkov.

"V knihe boli návody na výrobu, popisy materiálov aj potrebného náradia. Tak som si zohnal prvé guľaté kliešte a z kúska drôtu som vytočil prvé očko. A už mi to zostalo... Podľa návodov začali vznikať prvé náušnice, náhrdelníky, náramky," objasňuje majster svojho remesla, ktorý všetky svoje prvotiny rozdal. Časom ho však už začali lákať priestorovejšie veci a začal vyrábať misky, poháre či poličky

"Toto už však bolo oveľa zložitejšie. Návody na takéto výrobky ťažko nájdete v literatúre alebo na internete. Keďže v mojej rodine sa nikto drotárstvu nevenoval, nemal som kde získať overené postupy. Nastalo obdobie pokusov a omylov. Riadil som sa len vlastným úsudkom a vypracoval som si svoj vlastný štýl. Možno nie je dokonalý, ale ľuďom sa občas páči. Je zo mňa drotár- samouk."

Svoju vášeň pretavuje do výrobkov, nad krásou ktorých sa ľuďom tají dych. K drotárskemu remeslu prechováva mimoriadnu úctu.

"Je úžasné už tým, akým si prešlo historickým vývojom. Od starých majstrov, ktorí chodili po celom svete a opravovali deravé hrnce a krčahy, až po novodobých drotárskych umelcov. Stalo sa jedným zo symbolov Slovákov, preto mu patrí obdiv a úcta, preto je výnimočné."

Začínal pred ôsmimi rokmi

Inšpirácia je u pána Dušana viac-menej dielom náhody. Nápady čerpá z rôznych obrázkov, predmetov, tvarov, ktoré sa dajú skombinovať. Môže to byť napríklad vzor, ktorý zbadá na peknom kovanom plote.

"U mňa to nefunguje tak, že si zoberiem ceruzku a silou-mocou sa snažím nakresliť nejaký vzor. Musí to prísť samo od seba, inšpirácia sa skrátka sama zhmotní. V poslednom čase rád kombinujem drôt a drevo. Tvar dreva mi napovie, ako bude vyzerať drôtená časť, aby sa navzájom krásne dopĺňali. Ide to celkom prirodzene."

Najspokojnejší je, keď vidí obdiv okolia, drží v rukách svoj dokončený výtvor a keď ním niekoho veľmi poteší. "Keď sa výtvor páči mne samému, vtedy som spokojný. Nalejem si pohár dobrého vína, pustím skvelú muziku a začnem premýšľať, čo vyrobím nabudúce," hovorí s úsmevom pán so šikovnými ručičkami, ktorý s drôtom "koketuje" približne osem rokov a vraví, že občas sa človek dostane k dobrým veciam úplnou náhodou.

Jedna miska mu zaberie často aj mesiac

O tom, že si drotárske remeslo vyžaduje mimoriadnu trpezlivosť, svedčí aj fakt, že sa občas s jednou miskou "hrá" aj mesiac.

"Záleží to od zložitosti daného výrobku a aj na tom, ako intenzívne sa práci venujem. Keďže chodím do zamestnania, času na tvorbu nie je až tak veľa." Mnoho chlapov sa mu vraj smeje a nechápu, ako môže robiť čosi také precízne. Oni by to vraj už dávno roztrhali, pomotali, pokrčili a zahodili.

"Nevedel som, čo mám na to povedať. Až raz som ukázal jednu misku kamarátovi z práce a on reagoval presne tak, ako mnohí pred ním. Viem o ňom, že rád opravuje motorové píly, tak som sa ho spýtal: ,´Vlado, keď tú pílu rozoberieš do posledného šroubíka a potom znova poskladáš, na to nervy máš?´ No to hej, lebo ma to baví, znela jeho odpoveď. A vtedy som pochopil, že keď človeka niečo skutočne baví a chce to robiť, tú trpezlivosť a precíznosť v sebe nájde. Či už je to výroba misky alebo oprava motora." Samozrejme, nastanú i chvíle, keď sa darí menej a vtedy sa treba zaťať a premôcť.

"Určite sa to raz za čas stane každému a mne aj častejšie. Kým je možné chybu opraviť, je to v poriadku. Ak je to vážnejšie, treba vecičku celú rozobrať začať odznova. Niekedy aj viackrát."

Premýšľa aj nad hodinami

Rokmi svoje majstrovstvo zdokonaľuje a vraví, že človek sa učí celý život.

"Vždy som veľmi rád, keď mám možnosť dozvedieť sa niečo nové, čo ma znova posunie o kúsok dopredu. Nedávno na RTVS vysielali reláciu Remeslo má zlaté dno. Tam som videl, ako majster Juraj Šerík používa na drôtovanie rôzne prípravky, o ktorých som predtým nemal ani potuchy. Takže je to pravda- človek sa učí celý život," dodáva pán, ktorého na stránke sashe.sk nájdete podoznačením Kamko.Kamka s vyznaním, že jeho snom je aspoň trošku sa priblížiť majstrom, ako je majster Šerík.

Najobľúbenejším materiálom pána Dušana je meď. Baví ho kombinovať drevo a drôt a keďže drevo je jeho druhý koníček, stalo sa materiálom na ďalšie výrobky, napríklad hodiny.

"Baví ma skúšať stále niečo nové. Len škoda, že v mojej rodine nebol nikto hodinár..."

Text: Andrea Bercik
Foto: archív Dušan Ács