Starká rozpráva vnúčatkám vyše sto povestí o tajuplných hradoch. Výsledkom je príťažlivý titul Z babičkinej truhlice

Povesti o hradoch, zámkoch i kaštieľoch pôsobia na čitateľov odjakživa ako magnet. Môcť sa tak vrátiť v čase, nahliadnuť do tajných komnát, odhaliť intrigy na kráľovských dvoroch či ukryté poklady na tajných miestach, tomu všetkému jednoducho žiadna romantická duša nedokáže odolať. Na pulty kníhkupectiev prichádza nové rozšírené vydanie úspešného titulu Z babičkinej truhlice – tentoraz s podtitulom Tajuplné hrady. Jazyk a použité vyjadrovacie prostriedky sú použité tak, aby vyhovovali každej vekovej kategórii domácich i zahraničných čitateľov. Vďaka knihe ožívajú starí Slovania, učení vierozvestcovia, mocní vládcovia, urodzené dcéry hradných pánov, protihabsburskí rebeli, lúpežní rytieri, rozbesnení tureckí nájazdníci, nevinné devy, utrápení poddaní, ale i nadprirodzené bytosti.

Dozvedieť sa viac o slovenských hradoch, rozšíriť si obzor nielen o bežne známe strohé informácie, ale i jemne „prifarbené“ legendy, môžete už v týchto dňoch. Pútavý bohatý obrazový materiál je výraznou pridanou hodnotou povestí, ktoré priblížia nielen historické osobnosti a lokality Slovenska, ale občas ich dej skomplikujú i nadprirodzené bytosti.

Prvý diel trilógie

Titul je dvojjazyčný a okrem slovenskej verzie je jeho súčasťou aj anglický preklad. Autorka konceptu a zostavovateľka Lenka Šingovská uviedla, že ide o prvý diel trilógie, ktorý obsahuje dokopy až 104 povestí. Niektoré z nich sú silno ukotvené v pamäti obyvateľov, iné sú málo známe.

„Pri tvorbe kníh rada pracujem so symbolikou a číslami. Knižná babička, inšpirovaná spomienkami na moju prababku, čaká na svoje vnúčence jeden celý rok. Žijú v zahraničí a navštevujú babičku raz ročne - cez prázdniny. Preto sa im rozhodla každý týždeň v roku napísať jeden list s povesťou a v jej tajomnej maľovanej truhlici sa nahromadilo 52 listov – rovnako, ako počet týždňov v roku. Vnúčence sa rozplývali od radosti, a tak knižná babička neúnavne pokračovala v rozširovaní zbierky povestí aj ďalší rok. K pôvodným 52 listom pribudlo ďalších 52,“ objasnila L. Šingovská.

S tvorbou obsahu nemala problém, keďže Slovensko je podľa jej slov považované za „hradnú veľmoc“. Na našom území je evidovaných viac ako 220 hradov a hradných zrúcanín a vyše 425 zámkov a kaštieľov.

„Za masívnymi múrmi majestátnych stavieb, medzi ktoré zaraďujeme aj obranné pevnosti, sa odohrávali príbehy a žil život na míle vzdialený životu poddaných. Zrejme práve preto fascinovali a šteklili ich fantáziu.“

Autorka osobne navštívila vyše 100 lokalít

Obdivuhodné je, že L. Šingovská počas šiestich mesiacov osobne navštívila vyše stovky lokalít obsiahnutých v knihe, aby vyhotovila fotografie vhodne dotvárajúce príbehy povestí.

„Hrady, hradné zrúcaniny, zámky, kaštiele, obranné pevnosti som fotografovala nielen z pohľadu bežného návštevníka, ale aj z vtáčej perspektívy pomocou dronu. Tieto fotografie som graficky spracovala a obohatila nimi knihu.“

Väčšina povestí si vyžadovala, aby nahliadla do archívov, obecných kroník, novinových výstrižkov, požiadala o súčinnosť kastelánov, správcov hradov, pracovníkov múzeí, sprievodcov, knihovníkov i historikov.

„Každému z nich patrí veľká vďaka, bez ich ochoty podeliť sa so mnou o to, čo vedia, by som knihu nevedela zostaviť. Mnohí odborníci, ktorí pracujú s faktami, si uvedomujú, aké sú povesti a príbehy prínosné. To bol aj ich dôvod tvoriť aktívnu súčasť a oporu pri tvorbe knihy. To, čo môže byť pre historika vnímané ako nedôveryhodný historický prameň, je naopak pre čitateľa príťažlivé a pozýva to k poznávaniu minulosti. Mnohí učitelia dejepisu si to uvedomujú a v povesti vidia výborný nástroj na rozvíjanie historického vedomia svojich žiakov,“ objasnila autorka.

Babička ako neochvejný pilier rodiny

Autorkino vnímanie jednotlivých povestí je silno ovplyvňované zážitkom, ktorý prežila pri získavaní potrebného materiálu k obsahovému a grafickému spracovaniu.

Medzi jej obľúbené patria povesť o pastierovi Bebekovi (hrad Krásna Hôrka); o Magdaléne, ktorej srdce patrilo hradu (Liptovský Hrádok); o hviezdach, ktoré veštili zlo (Kapušiansky hrad) či o hradnej studni (Oravský hrad).

Azda najmilším prvkom knižky je však samotná babička, ktorá, ako to už býva, vystupuje ako nenápadný, no neochvejný pilier rodiny. Je ako most, ktorý spája generácie v tichom putovaní časom. Je medzníkom medzi tým, čo bolo, a tým, čo ešte len príde. V jej náručí sa stretáva história s prítomnosťou, a práve cez ňu vnúčatá spoznávajú svoje korene, ktoré im pomáhajú rásť a nachádzať si vlastnú cestu.

Titul Z babičkinej truhlice, Tajuplné hrady má ambíciu nenásilnou a pútavou formou spájať viaceré generácie. Podčiarkuje tiež dôležitú úlohu nehmotného dedičstva národa.

Pre ClassSLOVAKIA.sk pripravila Andrea Bercik Nitkulincová