Začínal ako opravár obuvi, dnes z kože vyrába magicky nádherné kabelky

Začínal ako opravár obuvi, dnes z kože vyrába magicky nádherné kabelky

Vdychuje život nádherným koženým kabelám, kabelkám i kabelôčkam, nad ktorými sa nedá nič iné, iba híkať. Kým si však jeho prácu niekto všimol, riadne sa nadrel a "makačka" to je i teraz. Ivan by však nemenil ani za nič. Zástupca značky Tanflow nám poodhalil čo-to zo zákulisia výroby kožených skvostov.

Tvoriť z iného materiálu ako kože si nevie ani predstaviť. Doslova mu učarovala. "Výrobky vyrobené z kože majú punc exkluzivity. Je to omnoho špecifickejšie ako u umelých materiálov. Hlavne je pre mňa fascinujúce, ako kabelka, či taška z kože starne a vyvíja sa. Veľmi ma teší, keď vidím na niekom tašku, ktorá má povedzme dvadsať rokov a jej majiteľ je s ňou zžitý. Poviem to nadnesene - taška z kože rozpráva príbeh svojho majiteľa," začína svoje rozprávanie Ivan Janáč, ktorý má za sebou zaujímavú profesijnú cestu, kým sa vôbec dopracoval k výrobe kabeliek.

Náročné začiatky

Začínal od piky ako opravár obuvi, čo je v dnešnej dobe viac ako tvrdý chlebíček. Vďaka svoje trpezlivosti však vytrval a koža mu ukázala životný smer. "Oprava obuvi je veľmi trpezlivá práca. Každá topánka či zips si vyžaduje osobitnú koncentrovanosť. Keď dostanete do opravy už značne poškodené topánky, je niekedy zázrak zachrániť ich. Tak sa o to pokúsite a veľakrát na tom aj prerobíte. A znova je to len na určitý čas. Výmena podrážok či opätkov je rutina, ale už to nie je to, čo to bývalo, ako som sa dozvedel od starých obuvníkov. Hlavne kvôli materiálom, z ktorých sa dnes robia topánky. Bežné lepidlá na nich už nefungujú. Možno preto ma prestalo baviť opravovať a začal som rozmýšľať, ako vyrábať nové."

Spolu s bývalou partnerkou Peťou, ktorá pôvodne vyštudovala etnológiu a rumunčinu a po škole pracovala v ÚĽUV-e ako kurátorka v Múzeu ľudovej umeleckej výroby, začali pred časom vyrábať sandále, krpce, ale aj poltopánky. "Keďže nám však ich výroba trvala príliš dlho, aby sa to vyplatilo, museli sme použiť záložný plán B. A tým boli práve tašky. Pol roka sme vyrábali len výrobky na sklad. Boli sme na niekoľkých jarmokoch, no náklady stále prevyšovali zisk. Postupne sme začali vytvárať galériu výrobkov na Sashe.sk a pomaličky si naše prvé kabelky nachádzali svojich majiteľov."

Čo ďalej? Minimalizmus

Pri pohľade na nich hneď vidieť, že sú vyrobené z mimoriadne kvalitnej kože. "Hladenica alebo trieslom činená koža, je ako materiál jednou z drahších variant usne. Využívaná je najmä medzi sedlármi. Robia sa z nej postroje na kone, sedlá, opasky... Dajú sa do nej za vlhka vyrážať vzory raznicami, pretože má, ako hovoria sedlári, pamäť. Dá sa na ňu maľovať a aplikovať rôzne povrchové úpravy," objasňuje zručný remeselník, ktorý sa však podľa vlastných slov trošku bráni dekorovaniu tašiek raznicami. "Je to umelecky náročná práca, ktorá v našich podmienkach nie je dostatočne zaplatená a je určená pre špecifickú cieľovú skupinu. Pri maľovaní kože aplikujem skôr originálne grafické postupy, pričom využívam profesionálne moridlá na kožu. V poslednej dobe si už častejšie kupujem továrensky prefarbenú hladenicu na priame použitie. Reagujem tým na zmenu štýlu výroby tašiek, pretože kráčam skôr cestou minimalizmu, ktorý je v súčasnosti in."

Vzdelávanie na celý život

Keďže je hladenica drahým materiálom, pri rezaní jednotlivých dielcov je nevyhnutné dbať na jej čo najefektívnejšie využitie. Z odpadu vyrába doplnky k taškám či menšie výrobky. "Vždy musím pozorne sledovať lícovú aj rubovú plochu, pretože rôzne kazy, hoci len povrchové, sú jej súčasťou. Je to odrazom toho, či mala kravička nejaké kožné ochorenie spôsobené parazitmi, alebo vady prípadne vznikli pri spracovaní už hotového materiálu. S tým všetkým sa musí rátať," konštatuje Ivan, ktorý chcel vždy robiť prácu, v ktorej by mohol uplatniť umelecké nadanie, no zároveň túžil robiť niečo, čo bude prinášať úžitok iným. Na otázku Na čo je najviac hrdý skromne odpovedá, že azda len na to, že sa mu tento sen aspoň trošku darí napĺňať. "Musím sa však neustále snažiť a nepoľavovať. Toto remeslo v sebe skrýva ešte veľa možností realizácie. Je to vzdelávanie na celý život. Vlastním veľa rôznych publikácií, niektoré boli dokonca vydané skôr, než som sa narodil a práve v nich je veľký zdroj inšpirácie. Existuje veľmi veľa variácií a možností, ako by mohol výrobok vyzerať, je preto nutné si ho vopred nakresliť, vytvoriť koncept a následne vypočítať koľko kože, koľko šitia a ostatnej práce treba. Snažím sa počúvať aj svojich zákazníkov a vychytávať chyby, na ktoré ma upozornia." Azda najpríjemnejšou časťou práce sú, ako to už býva, komplimenty od zákazníkov. "Nie je nič krajšie, ako keď sa k nám človek znovu vráti a objedná si ďalšiu kabelku. Máme jednu zákazníčku, ktorá si postupne objednala už štyri. To ma presviedča o zmysle našej práce. Samozrejme, pozitívnych hodnotení dostávame veľa a všetky potešia rovnako. Spätná väzba je veľmi dôležitá. Takisto je však dôležité udržiavať z našej strany seriózny prístup a dbať na komunikáciu."

Aj za hranice

Pod značkou Tanflow však nenájdeme len rozmanité kožené kabelky a tašky, ale napríklad i rolku na nože či opasky. "Niekedy prídu zákazníci aj s inými objednávkami, ako robíme bežne. A tak vznikajú puzdra na nože, či obojky pre psa. Primárne sa však chcem sústreďovať na kabelky." Za svoje srdcové kúsky označuje kabelku, ktorá upozornila verejnosť na ich mladú firmu a nesie názov Bylinka, no veľmi rád vyrába aj tašku mierne elegantného strihu s názvom Miracle.

Keďže bez snov by človek stagnoval, je priam nevyhnutné mať ich čo najviac. Ivan žije v obci Lošonec pod Malými Karpatmi a dielňu má v Košolnej. Na Slovensku je jeho práca čoraz vychytenejšia, no preraziť túži aj v zahraničí. "Bol by som rád, ak by sa našli šikovní ľudia, ktorí by sa mohli zapojiť do tohto procesu, pretože sám na to nestačím. Rozmýšľam tiež nad usporadúvaním kurzov, kde by sa uchádzači mohli zoznámiť s brašnárskou prácou. Vidím v tejto práci ešte veľa potenciálu," naznačuje šikovný remeselník, ktorého fascinuje japonský prístup k remeslu. Inšpiruje ho svojou jednoduchosťou a dômyselnosťou. "Samozrejme, Mekkou tohto remesla sú Francúzi a Taliani." Umenie vníma Ivan ako neoddeliteľnú súčasť svojho života. Študoval na Škole úžitkového výtvarníctva odbor propagačná grafika, ako slobodný umelec sa venoval maľbe na plátno a steny(wallpainting). "Moje tašky sa snažím ozvláštňovať aj umeleckým spôsobom. Aktuálne sa však vyberám cestou minimalizmu, pretože niekedy je menej viac."

Karty zamiešal osud

Pôvodne tvoril s bývalou partnerkou pod názvom Petja, teraz ho nájdete pod značkou Tanflow. "Slovo Petja znamená po katalánsky stopa, preto v logu figurovala stopa nohy. Mala to byť vlastne predzvesť, že budeme robiť topánky. Keďže sa časom naše videnie tvorby začalo líšiť a už netvoríme pár, bolo nevyhnutné osamostatniť sa. Dlho som premýšľal nad svojím logom a vyšlo z toho Tanflow. Je to spojenie dvoch anglických slov. Tan ako hladenica (trieslo) alebo opálenie a flow, teda plynutie."

A ak vás zaujíma, ako vlastne človeka napadne vyrábať veci z kože a stať sa remeselníkom, ako to už býva, občas zaúraduje osud. Všetko sa to totiž začalo, keď si išiel dať ušiť topánky na mieru k obuvníkovi. "Fascinovalo ma, že niekto vôbec takéto niečo v súčasnosti robí, no dôvod bol prozaický - mám nadrozmerné nohy a kúpiť si topánky v bežnom obchode bolo takmer nemožné. Za mesiac som však mal ručne robené topánky, s ktorými som bol nadmieru spokojný. Potom som si dal ušiť ešte asi dvoje. No a o nejaký čas som prišiel a opýtal som sa, či by pre mňa nebola práca. Učil som sa naťahovať zvršky na kopyto a ako sa tvaruje topánka. Následne som robil "spodkársku" prácu, čo znamená šitie, lepenie a obrusovanie podrážok. Dá sa povedať, že tam bol môj prvý kontakt s kožou, ktorý vyústil do celoživotného vzťahu."

Text: Andrea Kicrebová, Foto: archív Ivan Janáč

Tento eshop používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií..